Teraz sedím pri počítači a už dve hodiny mu konvertujem to čo natočil cez víkend, aby si to mohol doma pozrieť. Keď som si tak zbežne pozeral všetky tie chvíľky, ktoré tam zachytil, musím sa usmievať. Ten jeho zlatý drobec, ho úplne zmenil. Bol to človek tvrdý, hrdý a nenechal si od nikoho skákať po hlave. No toto malé usmievave kĺbko štastia ho zmenilo. Pred rokom sme spoločne prežívali, keď jeho manželka ležala na rizikovom a on sa bál každého dňa, aby sa nič nestalo. Pravidelne, každé ráno ma navštevoval v kancelárii, aby mi oznámil novinky. Všetko sa ale podarilo, malý sa narodil zdravý a teraz je z neho "valibuk" po ockovi.
Z kolegu sa stal zodpovedný otecko, ktorý rieši každodenné starosti a problémy. Kamaráti ho volajú posedieť si a on s úsmevom zahlási "po deviatej? ved ja už vtedy spím s malým". A keď mi so zápalom vysvetľuje, ako ráno o tretej, štvrtej stáva a utišuje svojho malého krikľúňa, len sa usmievam, teším sa z neho a možno mu aj trochu závidím. Práve o ňom by som nepovedal, že sa dokáže takto zmeniť, no prekvapil ma (v dobrom) a stal sa z neho zodpovedný muž, hlava rodiny.